Čaputová vychádza aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,
poukazujúcej na neistotu v prípade súladu schváleného rozpočtu s
ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. "Otázka, či proces
prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité
legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v
ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu
pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojím významom
ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité
poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka v argumentácii poukázala na to, že "už dlho žijeme v ére,
keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové
plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a
dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje".
Poslanci NR SR schválili 21. decembra vládny návrh zákona o štátnom
rozpočte na rok 2024. Za návrh hlasovalo všetkých prítomných 79
poslancov. V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na
5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 7,84 miliardy eur.
Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) z
očakávanej úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku.
Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48
miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho
rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu
22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo financií (MF) SR zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú
európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie
deficitu o 1 percento HDP ročne. "V budúcom roku Slovensko zrejme
vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu
z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku
verejnej správy na 5 percent HDP, respektíve 4 percentá HDP v roku
2026," vyčíslil rezort financií.